To naj o slovenských jaskyniach

Máme ich viac ako 7000, ale sprístupnených je len niečo cez desať. Reč je o jaskyniach –skvostoch podzemia. Spletitý svet stalaktitov, stalagmitov a stalagnátov fascinuje ľudstvo desaťročia. Pohodlne sa preto usaďte a vydajte sa na krátku prehliadku toho naj, čo ponúkajú. Dozviete sa, do ktorej zavíta najviac turistov či v ktorej sa liečia alergie.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Dobrá dostupnosť vlakovou aj autobusovou dopravou robia z jaskyne vyhľadávané miesto. Výstupovú trasu od parkoviska dlhú približne 1 km lemujú náučné tabule. Okrem toho, že je jedinou sprístupnenou jaskyňou v Slovenskom raji, pýši sa najväčším objemom ľadu – až 110 000 m³, čím s prehľadom predbehla Demänovskú ľadovú jaskyňu. Zároveň je jednou z prvých elektricky osvetlených jaskýň. Podzemné priestory slúžili v minulosti na korčuľovanie. Pravidelné tréningy tu absolvoval dvojnásobný majster Európy, Karol Divín.
Malou zaujímavosťou je, že o návštevu Dobšinskej ľadovej jaskyne prekvital záujem aj v minulosti. Ľadová výzdoba očarila spisovateľov P. O. Hviezdoslava a S. H. Vajanského.

Demänovské jaskyne

Pohorie Nízke Tatry v sebe ukrýva dve známe jaskynné perly. Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa tvoria spolu s ďalšími, verejnosti nesprístupnenými časťami, až 41 km dlhý podzemný systém. O tom, že jaskyne sú najrozsiahlejšie, svedčí aj krátky a dlhý prehliadkový okruh, ktorý si návštevníci Demänovskej jaskyne slobody môžu vybrať. Kvapľová výzdoba je v oboch jaskyniach pastvou pre oči. Jaskynné útvary sú sfarbené do žlta, červena, fialova, ojedinelé nie sú ani tmavofialové a čierne.

Bystrianska jaskyňa

Na Horehroní nie je núdza o skvosty prírody. Potvrdzuje to aj Bystrianska jaskyňa nachádzajúca sa v južnej časti rovnomennej obce pod masívom Nízkych Tatier. Napriek tomu, že sa o jaskyni vedelo už dlho pred jej objavením, ako prví do nej vkročili až J. Kovalčík a E. Laubert v roku 1923. Podzemné priestory dosahujú dĺžku viac ako tri kilometre, sprístupnených je však len necelých 500 m. Prehliadková trasa vedie cez časti s bájnymi názvami ako Klenotnica, Sieň baldachýnov či Peklo.

V jaskyni sa, v porovnaní s ostatnými, nachádza najmenší počet schodov, preto je vyhľadávaná ľuďmi s pohybovými obmedzeniami. Pobyt v Bystrianskej jaskyni sa pre dobré klimatické podmienky odporúča taktiež astmatikom a alergikom.

Belianska jaskyňa

Vydajte sa do jednej z najnavštevovanejších jaskýň. Východiskovým bodom peknej turistiky sú Kežmarské Žľaby, odkiaľ sa k Belianskej jaskyni poľahky dostanete za necelé dve hodiny. Vstup do jaskyne poznali už oddávna zlatokopi, oficiálne jaskyňa patrí medzi prvé, v ktorých bolo zavedené elektrické osvetlenie. Vďaka tomu návštevníci uvidia jaskyňu v plnej kráse s pozoruhodnými sintrovými vodopádmi a jazierkami. Vznešené pomenovania jednotlivých častí jaskyne ako Palmová sieň, Hudobná sieň a Pizzanská veža umocňujú prehliadku neživej nádhery. Hudobná sieň je vďaka dobrej akustike každoročne v auguste dejiskom podzemných koncertov reprodukovanej vážnej hudby.

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Verili by ste, že Mliečna dráha je na Gemeri? Aj keď to možno znie ako žart, opak je pravdou. Práve v Revúckej vrchovine sa totiž rozprestiera slovenský unikát zaradený do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO – Ochtinská aragonitová jaskyňa, ktorá v sebe ukrýva nádhernú aragonitovú výzdobu pripomínajúcu obrazce hviezdnej oblohy. Biele útvary v priestoroch jaskyne podobné kríčkom či ježkom vznikli pôsobením atmosférických vôd v kryštalických vápencoch. Jaskyňa ako jediná svojho druhu v Európe bola objavená náhodne pri geologickom prieskume v polovici 20. storočia. Jedinečnosťou jaskyne je aragonitový útvar pripomínajúci ľudské srdce, ktorý dostal pomenovanie „Srdce Hrádku“.

Jasovská jaskyňa

Jaskyňa s niekoľkými naj sa nachádza pri obci Jasov v Košickom kraji. Už pred dávnymi stáročiami bola vyhľadávanou našimi predkami. Dôkazom je okrem početných archeologických nálezov aj najstarší nápis na jej stenách pochádzajúci z roku 1452, ktorý vypovedá o víťazstve Jána Jiskru z Brandýsa v bitke pri Lučenci. Známu jaskyňu sprístupnili ako druhú na území Slovenska mnísi z neďalekého premonštrátskeho kláštora. Od roku 1846 tak mohla verejnosť nahliadnuť do jej priestorov a obdivovať dielo prírody. Jasovská jaskyňa je právom zapísaná v Zozname svetového dedičstva. Počas prehliadky máte šancu uvidieť 19 druhov netopierov žijúcich v jaskyni.

Jaskyňa Driny

Kto si myslí, že jaskyne sú len doménou okolia Nízkych Tatier a Gemeru, ten sa mýli. V malebnom prostredí Malých Karpát objavil v roku 1929 Ján Banič a Imrich Vajsábel vstup do najzápadnejšie ležiacej jaskyne Driny. Po zostupe strmým komínom sa im odkryla spleť úzkych chodieb s kvapľovou výzdobou. Puklinové chodby dotvárajú sintrové vodopády, zúbkovité lemovania, rozličné tvary stalagmitov a stalaktitov. Za najkrajší útvar z celej jaskynnej výzdoby sa považujú krasové „Slonie uši“.

Jaskyňa mŕtvych netopierov

Už ste ju navštívili? Pokiaľ áno, určite mi dáte za pravdu, že návšteva tejto jaskyne patrí medzi nevšedné zážitky. Jaskyňa je rozdelená na trasy A až C, pričom najľahšiu trasu A je možné absolvovať aj s deťmi. Jaskyňa vďačí za svoje pomenovanie práve kostrovým pozostatkom netopierov, ktoré tu boli nájdené. Situovaná je priamo pod hrebeňom Nízkych Tatier na trase z Trangošky smerom na Chatu M. R. Štefánika. V súvislosti s jaskyňou si zasluhuje pozornosť Bystrický dóm – ten je po Rozprávkovom dóme v Stratenskej jaskyni druhým najväčším podzemným priestorom.