Bez studne sa kedysi nezaobišlo žiadne poriadne mesto ani dedina. Studňa bola zdrojom pitnej vody obyvateľov a v prípade šľachty aj akousi prestížou. Do dnešných čias za zachovali predovšetkým tie na zámkoch a v hradných komplexoch. Svoj pôvodný účel – zásobovanie vodou už síce stratili, neupadli však do zabudnutia. Ľudia ich neustále radi navštevujú a plnia ich mincami s tajným prianím ešte raz sa k nim vrátiť. Päť zachovaných pamiatok opradených legendami vám aj my predstavíme v nasledujúcich riadkoch.
Zlovestný drak v Bytči
Kde bolo, tam bolo, v studni zámockého parku mesta Bytča žil kedysi zlovestný drak. Povrávalo sa, že mal dlhočizný chvost, ktorý siahal až do Váhu a vždy, keď sa nazlostil, prišla potopa. Napriek tomu, že ide len o miestnu povesť, draka v studni nájdete dodnes. Myšlienku obávaného tvora oživil záhradný architekt Jozef Janiš spolu s umeleckým kováčom Marekom Pružinom. Ich dielo inštalované v zámockej studni váži až 170 kilogramov a v nočných hodinách sa vďaka farebným LED-kám mení na svetelnú atrakciu.

Zdroj: myzilinasme.sk
Zo studne do jaskyne
Pri návšteve Bojnického zámku vás sprievodcovia zavedú do prírodnej jaskyne v travertínovej kope, na ktorej čnie majestátny zámok. Okrem nespútanej podzemnej krásy vás na jaskyni upúta ešte jeden fakt: je to najhlbší bod zámockej studne. Určite nám dáte za pravdu, že málokedy budete mať také šťastie dostať sa až na samotné dno – tam, kam padajú všetky mince s nevysloveným želaním skorého návratu. S bojnickou studňou a jej jaskynným dnom sa spája mnoho zaujímavostí. Hovorí sa, že z hradu viedla cez studňu a jaskyňu tajná chodba. Čo je na tom pravdy, zostáva, žiaľ, do dnešných čias zahalené rúškom tajomstva. Isté však je, že podzemné priestory obývali v dávnej minulosti predkovia súčasného človeka, ktorí tu našli bezpečnú skrýšu a termálnu vodu. V priebehu storočí sa na jaskyňu zabudlo a znovu ju objavili až robotníci v roku 1888 pri čistení a opravách studne. V roku 1967 došlo k jej sprístupneniu a odvtedy o ňu záujem turistov neutícha.
Napila sa z nej celá dedina
Studne kedysi neboli iba výsadou šľachty na zámkoch a hradoch, ale hlavným zdrojom pitnej vody, ktorý sa nachádzal v každej dedine a meste. Výnimkou nebol ani Vlkolínec, kde môžete stále obdivovať 12 metrov hlbokú zrubovú studňu. Jednoduchá drevená konštrukcia na kamennej podmurovke bola jediným zdrojom vody pre celý Vlkolínec. Obyvatelia ju vyhĺbili v roku 1860 a dnes ju uvidí každý, kto navštívi ružomberský skanzen.

Zdroj: dobrodruh.sk
„Vodu máš, ale srdce nie“…
…vyriekol turecký šľachtic Omar, keď odchádzal s vyslobodenou Fatimou z Trenčianskeho hradu. Aby však Omar získal svoju vyvolenú, musel najprv splniť podmienku hradného pána Štefana Zápoľského – vykopať do skaly studňu. Po dlhých troch rokoch sa Omar konečne dočkal a zo skaly vytiekla voda. Zápoľskému neostávalo iné, iba splniť slovo, ktoré sal a šľachtic si tak mohol odviesť krásnu Fatimu. Na pamiatku príbehu boja týchto dvoch sŕdc stojí na Trenčianskom hrade stále legendárna studňa, ktorá časom získala prívlastok „Studňa lásky“.

Zdroj: slovacivz.umb.sk
Voda nad zlato
Povesťou so šťastným koncom sa pýši aj studňa na Bratislavskom hrade. Traduje sa, že o studňu sa staral vodár Janko, ktorý dennodenne ťahal vodu pre celý hrad. V jeden deň prišla na hrad vzácna návšteva, a preto musel Janko naťahať viac vody ako obvykle. Keď unavený vyťahoval posledné vedro, zjavil sa pri ňom vysmädnutý starček Loktibrada. Poprosil Janka o vodu a ten mu pomoc neodmietol. Starček pil a pil a pil a keď dopil, štedro Jankovu ochotu odmenil vedrom plným zlata.

Zdroj: bratislavasme.sk
Zapamätajte si:
- V prírodnej travertínovej jaskyni pod Bojnickým zámkom sa nachádza dno zámockej studne.
- Studňa na Trenčianskom hrade sa nazáva aj Studňa lásky.
- So studňou na Bratislavskom hrade sa spája legenda o vodárovi Jankovi a starčekovi Loktibradovi. Keďže sa dal Janko smädnému starčekovi napiť, ten mu dobrý skutok oplatil vedrom plným zlata.
- Zrubová studňa vo Vlkolínci bola zdrojom vody pre celú dedinu.